Podvečerná letná prechádzka sa nám núka ako otvorená dlaň. Chute sú rôzne a hlad sa hlási. „Čím sa tak dnes asi nasýtime?“ Zatiaľ netušíme, ani nemáme cieľ. Asi túžime po prekvapení. Nechávame sa unášať. Vychutnávame si vôňu postupne sa ochladzujúceho letného vzduchu. Oči nám blúdia a zachytávajú, čo sa len dá na promenáde zaplnenej obchodmi asi so všetkým, čo na tomto svete existuje. Nás osloví ten jeden. Otvárame dvere a vchádzame dnu. Ponúka sa nám ako šťavnatá čerešňová bublanina. Kráčam, pozerám, vnímam, voniam, ochutnávam. A nikto mi v tom nebráni. Mám pocit, že mi v obchode všetko patrí a je pripravený len pre mňa. Prihovorí sa nám čiernovlasá slečna, s ešte černejšími očami. Vyberá tovar s políc tak ako si prajem. A ja len žasnem a obdivujem ju. Slečna mi vysvetľuje proces výroby a rodinné tradície, áno šperky a kabelky sú ich vlastné.
Teraz som ja na rade, konečne.
Tie s belasými korálikmi sú nakoniec poslednou voľbou. Slečna predavačka mi daruje aj náramok na ruku a môžem si vybrať farbu. Žiarim. A čiernovlasá predavačka tiež. Kupujem, platím, lúčim sa a odchádzame. Dostalo sa mi toľko pozornosti a záujmu. Vnímam jemné pošteklenie, asi pri srdci. Zatiaľ neviem pomenovať, len cítim, a to mi stačí. Opúšťam ho a vrátim sa späť.
V tej chvíli netuším, že príbeh bude mať pokračovanie. Vôňa čerešňovej bublaniny ma povedie. A to ešte stále neviete „Ako vyrástol tento strom.“
