Po dlhej pracovnej prestávke, kedy som si dopriala dni voľna, oddychu a bez kontaktu s klientmi, prišiel deň D. Prvý klient, nový, neznámy a neviditeľný, o chvíľu vám vysvetlím. Stretnutie sa malo uskutočniť v online priestore. Ja, čo som stále uprednostňovala osobný kontakt, predsa som sa len rozhodla a nabrala odvahu, že to skúsim. Otváram a zapínam počítač, nastavujem obrazovku, klávesnicu, klikám na link pre prihlásenie sa na sedenie s klientkou. Všetko ide, ako má, všetko svieti, všetko sa otvára, všetko počujem, ale nevidím! Pomoc!!! Tak predsa prišla katastrofa?! Svoju reakciu samozrejme nedám najavo. Idem ďalej, komunikujem radosť, že sme v spojení a chcem pokračovať. „Veď vyriešime nejako.“ To mám v hlave. Pozdravíme sa so Silviou. „Prepáčte, ale nefunguje mi asi kamera.“ Dýcham, dýcham, OK. Prejavím pochopenie, veď stáva sa. „To som netušila, že sa stane, doteraz sa stále zapla, nerozumiem.“ Skúšam to opraviť.“ Čas sedenia sa nám skracuje. „Rozumiem. Takže Vás budem len počuť a Vy mňa aj vidieť, zaujímavé.“ Úprimne vyjadrím svoje obavy, a že mi bude chýbať, keď neuvidím jej tvár. Na to sa ona snaží na ďalší pokus kameru spojazdniť, ale neúspešne. Hľadám iné riešenie, vyhovujúce nám obom. Mojim cieľom tu a teraz je vidieť tvár. Klientka: „Viete, úprimne, mne to celkom aj vyhovuje, ja nemám rada kamery.“ „Aha, tak takto to je.“ Je to O.K., teším sa z jej úprimnosti. Ona má iný cieľ, potrebu. Navrhujem predsa len ešte jedno riešenie, že je tu ešte možnosť náhradného termínu s tým, že kameru si opraví. Klientka sa zdráha a ja vycítim, že jej potreba tu a teraz je pokračovať v sedení aj bez kamery. Na to Silvia povie „zázračnú vetu“: „Vidím, že vám to veľ mi nevyhovuje, takto bez kamery.“ Cítim zrazu úľavu a pochopenie. „Tak ideme na to?“ Obe uvoľnene a s úsmevom otvárame sedenie. Čas sedenia sa nám neskrátil, práve naopak naplnil sa, a veľmi vzácne. Ono to tak niekedy je, že aj klienti sa starajú o svojich terapeutov. A je to takto vporiadku. Po úvodnom tomto úvodnom zoznámení, sme si dopriali a postarali sa o seba, cez vzájomné pochopenie a úprimné vyjadrenie svojich obáv. Nadviazali sme kontakt a spojili sme sa vo vzduchoprázdne. Klientka už bola pre mňa známa a viditeľná. Som pripravená ju počúvať a Silvia je pripravená rozprávať. Intenzívne si uvedomujem, ako príjemne mi znie jej hlas. A jej neskutočne mäkké „-li“ a „-le“. Ostávame v spojení….
